Prostí občania Súľova-Hradnej bývali v minulosti v malých drevených domoch. Niektoré z nich dodnes slúžia (po opravách a úpravách) ako rekreačné ubytovania. Drevené domy mali jednu – dve izby a pitvor. Často sa v jedno tiesnili aj tri rodiny. Spať sa dalo všade,na peci, za pecou, na lavici, na povale.
Ľudový kroj sa nosí dnes už len v súboroch. Po druhej vojne sa ešte našli jednotlivci, ktorí kroje nosili. Trdície sa oživovali v ženskom speváckom súbore. Mužský kroj pozostával z bielych plátených nohavíc, bielej košele, modrej súkennej vyšívanej vesty a čierneho širáka zdobeného kvetmi a stužkami. V zime sa nosievala biela súkenná halena. Ženský kroj bol jednoduchý, šitý z lacnej látky. Základom boli biele vyšívané rukávce, pri krku nariasené. Na rukávce sa obliekala nariasená sukňa s prišitým živôtikom. Bývala zo vzorovanej farebnej látky. Zápony boli jednofarebné. Na hlavách nosili vydaté ženy pod vyšívaným ručníkom čepce, prezývané “krkule.” Krojované časti si dievčatá vyšívali samé. Predkreslený vzor zapĺňali plnou výšivkou, alebo krížikmi, stonkovým stehom, vyšívanými dierkami a pod. Ženy nosili na nohách krpce.
Podľa dobových údajov z Kroniky sa obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Políčka, často kamenisté, nestačili uživiť početné rodiny. Veľa ľudí odchádza za prácou do Čiech, väčšinou na sezónne poľnohospodárske práce. V obci bolo zopár známych remeselníkov. Tkáčstvom sa zaoberal JURAJ TKADLEČ-KAČINEC a ARNOŠT BRUMLICH, ktorí sa prisťahoval z Čiech. Vyrábali obrusy, uteráky, prádlo na “sovky,” z handier koberce. V obci boli traja kováči, dvaja kolári (LINGEŠ a HOFERICA), kamenárom bol JÁN DURCA, kovorytectvom sa zaoberal JOZEF MONDEK-SMATANA. Vyrábal prstienky a plietol povrazy. Štefan ĎURAJKA vyrábal kolovraty. V obci boli ešte: cestár, listonoši, dvaja krčmári, mliekar, a trafikant ŠTEVO ŠAFARA. Vo viacerých domoch sa plietli košíky z prútia, ktoré sa používali pri prácach na poli. V obci boli aj včelári, rybári, poľovníci, ovocinári, pravidelne sa konali “stromkové slávnosti,” na ktorých boli ľudia poučení o pestovaní stomkov.
Súľovci sa na okolí prezývali “krivohubci.” O vzniku tejto prezývky sú dve verzie. Tá prvá je hanlivá: hovorí o súľovskom gazdovi, ktorý na jarmoku niečo ukradol a potom počas celého jarmoku krívil ústa, aby ho nespoznali. Druhé vysvetlenie hovorí o výborných súľovských muzikantoch. Primáš kapely, Hoferica, tak oduševnene hral na husliach, že ako ťahal slákom aj ústa tak vykrúcal.
O Hradňanoch sa hovorí ako o “smolivároch”. Sami to vysvetľujú odvodené od “smoliva,” od dreva presiaknutého živicou, ktoré hľadajú po lese a používajú na zakurovanie. Iní zas hovoria že je to preto, lebo sa im často lepila smola na päty.
Z mnohých OSOBNOSTÍ Súľova-Hradnej spomeňme aspoň niektorých: KRIŠTOF AKAI (Akkay): rodák zo Súľova – Hradnej – bol filozof, náboženský spisovateľ, profesor filozofie na Trnavskej a Košickej univerzite, v roku 1766 bol predstaveným kláštora v Kláštore pod Znievom.
AKAI JÁN, brat Krištofa, pôsobil ako profesor teológie a cirkevného práva v Trnave a v Košiciach. Napísal veršovanú prách na počesť cirkevných a svetských hrdinov.
MARTIN MALINA – bol postierik zo Súľova, ktorého objavil ako talentovaného huslistu poľský šľachtic
JAN SAPIEGA. Umožnil mu hudobné vzdelanie a tak sa zo súľovského pastierika stal prvý huslista v parížskej Opere.
Ale v obci požívali všeobecnú vážnosť obyvateľov aj starí ľudia, ktorí sa dožívali vysokého veku. Spomeňme aspoň dvoch: ANNU BUČKOVÚ, ktorá zomrela ako 95 ročná v roku 1980, a JURAJ SMATANA, ktorý sa narodil v roku 1899 a v roku 1993 pri oslavách osemstoročnice od založenia obce ešte žil.