Súľovské skaly sú jedným z najväčších fenoménov prírodných krás severo-západnej časti slovenskej krajiny. Ich jedinečnosť obdivujú milovníci prírody už dávno. Predmetom obdivu sa stali medzi geológmi, zoológmi, ornitológmi, výtvarníkmi, cestopiscami, turistami.
Prvé botanické články z tejto oblasti uverejnil Jozef Ľudovít Holuby, ktorý sa okrem prírodovedy venoval aj histórii.
Prieskum z oblasti zoológie urobil Karol Brančík, neskôr riaditeľ Muzeálneho spolku župy Trenčianskej, od 1904 kráľovský radca. Svoje práce si sám ilustroval. Dnes majú hodnotu nielen poznávaciu, majú aj kultúrno-historickú a estetickú cenu.
Najvyšší vrch Súľovských vrchov je Žibrid (868 m.n.m.)
nasleduje Pyskatá kačka (Kečka) (822,3 m n.m.)
a Pátriková (Brada) (816 m.n.m.).