Prečo Súľovčanov zvykli prezývať krivohubci vysvetľujú dve verzie. Súľovčania boli vychýrení muzikanti. Primáš súľovskej kapely Hoferica tak oduševnene hral na husliach, že ako ťahal sláčik, tak ústa vykrúcal. Iné vysvetlenie prezývky krivohubci hovorí o jednom Súľovčanovi, ktorý na jarmoku kradol, a tak z dôvodu, aby ho okradnutí nespoznali, celý čas vykrivoval ústa. Hradňanov prezývali smolivári. Podľa smoliva – dreva presiaknutého živicou, ktoré zbierali v lese na zakurovanie. Iná verzia hovorí, že je prezývka odvodená od smoly, lepiacej sa Hradňanom často na päty. Mužský kroj pozostával z bielych plátenných nohavíc, bielej košele, mokrej súkennej vyšívanej vesty a čierneho širáka zdobeného kvetmi a stužkami. V zime nosievali muži bielu súkennú halenu. Ženský kroj bol taktiež jednoduchý. Základ tvorili biele rukávce, pri krku nariasené. Na rukávce sa obliekala nariasená sukňa zo vzorovanej látky s prišitým živôtikom. Zápony na sukniach boli jednofarebné. Vydaté ženy nosili na hlavách čepce, nazývané krkule, na nich vyšívaný ručník. Krojované časti si dievčatá vyšívali samé. Predkreslený vzor vypĺňali plnou výšivkou alebo krížikovým, či stonkovým stehom alebo vyšívanými dierkami. Na nohách nosili krpce. Obyvatelia obce bývali v minulosti v malých dreveniciach, ktoré sa skladali z jednej prípadne z dvoch izieb a z pitvora. Často v jednom dome žili aj tri viacgeneračné rodiny. V maličkom domčeku si na noc ustlali všade, kde sa dalo – na peci, za pecou, na lavici, na povale. Tradičným zamestnaním miestnych obyvateľov bolo roľníctvo a chov oviec a dobytka. Zloženie pôdy obecného chotára neposkytovalo toľko možností, aby uživil mnohopočetné rodiny. Niektorí sa venovali remeslu ako napr. tkáčstvu, kolárstvu, kováčstvu, mlynárstvu. Hlavne počas zimy si ľudia sami vyhotovovali pracovné nástroje a pomôcky, napr. plietli košíky, vyrábali brezové metly. Kvôli zabezpečeniu živobytia boli viacerí miestni obyvatelia nútení opustiť rodný kraj a hľadať prácu najmä v susedných Čechách, ale i v iných krajinách Európy, ba i v Amerike. Niektoré miestne zvyky a tradície sú v obci dodnes živé, napr. fašiangy, maľovanie veľkonočných kraslíc, stavanie májov, rôzne rodinné a náboženské zvyky. Pre rokmi osvedčenú výbornú chuť sa dodnes v každej domácnosti varia tradičné jedlá. Spevácka skupina Súľovčanka reprezentuje miestny spevácky folklór. Krásnym koníčkom sa môže pochváliť pani Božena Smatanová, šije kroje pre bábiky podľa vzoru súľovského kroja a svojej fantázie. Pán Stanislav Smatana zviditeľňuje rodnú obec na mnohých výstavách svojimi obrazmi, ktoré vytvára ojedinelou nitkárskou technikou.
Súľov-Hradná