Ďalší historický prelom v priestore strednej Európy nastal rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918. V roku 1920 žilo v obci Súľov – Hradná 707 obyvateľov, z toho 299 mužov a 408 žien. Na výraznom rozdiele medzi počtom žien a mužov mala svoj podiel 1. svetová vojna. Štatistika uvádza nasledovné národnostné rozloženie – Slovákov 697, 1 Rusín, 1 Nemec a 1 inej národnosti. Podľa vierovyznania sa miestne obyvateľstvo skladalo – 595 evanjelikov, 106 katolíkov, 5 Židov a 1 neurčeného vierovyznania. V obci stálo 131 domov. Vznikom nového štátu Čechov a Slovákov by sme čakali výrazné zmeny v životných podmienkach ľudí. Áno, podstatné zmeny nastali, ale nie vždy a hneď sa odzrkadlili na raste životnej úrovne. Určite by sme nepredpokladali, že v roku 1932 žili školské deti v takýchto podmienkach – v Súľove zo 61 žiakov vo veku 6-12 rokov 57% malo v dome iba kuchyňu, 41% ešte jednu izbu, len 2% detí bývalo v dome s 3 izbami. Iba trikrát denne jedávalo až 80% detí, štyrikrát 20% detí, najčastejším jedlom chudobnejších detí bol chlieb s mliekom. Do týždňa jedávalo mäso len jedenkrát až 59% detí. Podvyživených detí bolo 16%. Starších detí vo veku 9-14 rokov bolo 52. Rodičia 12 detí pracovali už ako robotníci v továrňach. 2 žiaci mali v dome viac izieb, 26 okrem kuchyne 1 izbu a ostatní len kuchyňu. Trikrát denne jedlo 43 detí, štyrikrát 5 a päťkrát len štyri deti. V lete vstávali 4 žiaci o 4. hod a v zime 3 deti o 5. hod.. Počas zimy až 10 žiakov nejedávalo ani raz za týždeň mäso, v lete 13 detí. Len 1 pár topánok malo až 40 detí. Po vyučovaní pracovalo doma 46 detí, 5 detí pracovalo u cudzích ľudí a len 1 dieťa nemuselo pracovať. Ťažké životné skúšky zažívala generácia, ktorá prežila jednu či obe svetové vojny. Dnes môžeme obdivovať tých, čo našli v sebe odvahu a statočnosť a v ohrození vlastného života, života blízkych, svojho majetku a postavenia postavili sa na odpor fašistickému režimu. Obec Súľov – Hradná sa aktívne zapojila do domáceho odboja počas II. svetovej vojny. V období rokov 1942-1944 ilegálne vydávali časopis Útok pod vedením Jozefa Podhorániho, učiteľa v Hradnej. Jeho spoluorganizátormi boli i tunajší evanjelický kňaz Ondrej Pecka a ďalší miestni obyvatelia. Počas Slovenského národného povstania pomáhali obyvatelia partizánom, ktorí tvorili časť paradesantnej brigády generála M. R. Štefánika pod vedením sovietskeho veliteľa majora K. K. Popova. V kronike susednej obce Jablonové sa píše: „Začiatkom septembra 1944 už bolo v Súľove veľa partizánov. Cez chotár obce, ba i cez obec samotnú, prechádzali skupiny chlapov, ktorí sa opytovali, že kade sa ide do Súľova–Hradnej. Medzi nimi bolo mnoho Čechov. Pri Súľovských skalách bola hranica, lebo v Súľove hneď vyhlásili ČSR. Museli sme mať lístok na vstup do Súľova.“ Za pomoc povstalcom hrozilo od Nemcov vypálenie Hradnej, našťastie k tomu nedošlo. Dňa 30. apríla 1945 bola obec oslobodená jednotkami Svobodovej armády.
Súľov-Hradná