Vývoj obce

Zaznamenali sme niekoľko variant vysvetlenia pôvodu názvu obce Súľov. Podľa skál, kameňov a žúl z predpokladaného názvu Žulov neskôr vznikol Súľov. Alebo vraj podľa soli, ktorá sa ukladala medzi skalami – soľ – sul – Súľov. Oveľa zaujímavejšie vysvetlenia ponúkajú miestne povesti. Jedna povesť hovorí, že miestni páni mali povinnosť ročne odovzdať kráľovi ako daň dve veľké sovy. Podľa slova Sovilov dostala obec pomenovanie v skrátenej forme Súľov. Iná povesť spomína odvážneho hrdinu Sula, ktorý prepožičal svoje meno obci. Obec Hradná odvodzuje svoje pomenovanie od skutočnosti, že stála na hranici darovaného územia, teda bola hraničná. Alebo podľa toho, že patrila k hradu. Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne na čele so svojím vlastným richtárom. Od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. Hradná dodnes tvorí fíliu súľovskej evanjelickej i katolíckej farnosti. K úradnému spojeniu obcí do jedného celku Súľov – Hradná došlo v roku 1898.

Zemepáni podstatne určovali život svojich poddaných až do zrušenia poddanstva v roku 1848.Marcové zákony z roku 1848 zrušili feudálne dávky a povinnosti urbárskych sedliakov, ako dovtedajší užívatelia pôdy sa stali jej skutočnými majiteľmi. Táto úprava vzťahov k pôde sa však netýkala želiarov, ktorí zostali v područí bývalých zemepánov alebo ich nájomcov i naďalej. Zo svojho položenia sa mohli jedine vykúpiť, táto možnosť pre zmluvných roľníkov a majerských želiarov bola určená zákonom až v roku 1896. Skutočne prešlo mnoho rokov, kým sa spoločnosť zbavila pozostatkov feudalizmu. V Uhorsku zavádzanie zákonov z roku 1848 do praxe začalo v roku 1852. Vymedzil sa charakter urbárskej pôdy, komasácia (sceľovanie) rozdrobených pozemkov a segregácia (vydeľovanie) lesov a pasienkov z majetkov zemepánov, ktoré boli spoločne obrábané bývalými poddanými – urbárnikmi. Takýmto časovo náročným spôsobom vznikli i v Súľove – Hradnej urbárske a pasienkové spoločenstvá. V roku 1851 žilo v Súľove 284 evanjelikov, 45 katolíkov a 32 Židov, v Hradnej 179 evanjelikov, 52 katolíkov a 5 Židov. V roku 1877 stálo v obci Súľov 69 domov, v ktorých bývalo 449 ľudí. V Hradnej bolo v tomto roku zaevidovaných 240 obyvateľov a 34 domov. Podrobnejšie informácie o obyvateľstve poznáme z roku 1900. V obci Súľov – Hradná s výmerou chotára 3937 katastrálnych jutier (1 katastrálne jutro = 1600 štvorcových siah = 0,57 hektára) žilo 720 obyvateľov, z nich 340 mužov a 380 žien. V obci zaevidovali 8 cudzincov, z domácich 2 sa zdržiavali v zahraničí. Počet obyvateľov podľa veku znázorňuje tabuľka:

Rozdelenie obyvateľov podľa stavu bolo nasledovné: 402 slobodných ľudí, zosobášených 278 a ovdovených 40. Za svoj rodný jazyk uviedlo 20 ľudí maďarčinu, 17 nemčinu, 676 slovenčinu, 7 hovorili iným bližšie neurčeným jazykom. Maďarčinou sa dorozumelo 34 ľudí. Podľa vierovyznania malo obyvateľstvo zloženie: evanjelici 613, katolíci 94, Židia 13. V obci zaevidovali 312 gramotných ľudí. V roku 1900 v Súľove – Hradnej bolo postavených 99 domov, všetky boli pokryté šindľom. Iba 9 z domov bolo tehlových alebo kamenných, ostatné domy boli drevenice.