Súľovský zlepenec

Je hlavnou stavebnou horninou štátnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly.
Je zložený z okruhliakov vápenitých hornín (dolomity a vápence) a stmelených vápenitým tmelom. Zrnitosť zlepencov je kolísavá. Najčastejšie sa vyskytujú zlepence s priemerom okruhliakov 1 – 5 cm. Súvrstvie zlepencov pri obci Súľov dosahuje mocnosť viac, ako 500 metrov, preto toto územia na základe geologického výskumu Dionýza Štúra už v roku 1860 dostalo názov súľovský zlepenec.
Pozdĺž zlepencov sa na ich okraji objavujú mohutné vápencové bloky vo forme izolovaných skál, skaliek, brál, ktoré vznikli v druhohorách (zlepence vznikli v treťohorách z rozpadajúcich sa vápnitých súvrství druhohôr.) Vplyvy poveternostných činiteľov (vietor, dážď, mráz) spôsobili rozpad zlepencových skál na veľké množstvo veží, homôľ, iných útvarov, často pripomínajúce postavy ľudí, zvieratá, či iné predmety, ktoré storočné legendy aj pomenúvali, napríklad: Sova, Sovička, Smrčok.
Postupným zahlbovaním Súľovskej kotliny do zlepencovej klenby došlo k obnaženiu druhohorného kriedového jadra, tvoreného ílovitými bridlicami, pieskovcami, zlepencami. Súľovské zlepence odolávali ďalšiemu zvetrávaniu (ako napr. pieskovce a kriedovce) došlo k postupnému zahlbovaniu doliny. Hovoríme tomu inverzia reliéfu. Preto veniec zlepencov obklopuje a uzatvára Súľovskú kotlinu.
Človek do tohto územia zasahoval po stáročia. V minulosti odlesnením niektorých plôch, rekreačná výstavba a ťažba nerastných surovín (napr. pri obci Jablonové).
Vlastné chránené územie je naviac poškodzované neusmerňovanou turistikou, mimo chodníkov, táborením, ohňami, odpadkami.

Sulovsky zlepenec Sulovsky zlepenec Sulovsky zlepenec

Sulovsky zlepenec