Chránená krajinná oblasť a Štátna prírodná rezervácia

V minulosti bol záujem o fenomén Súľovských skál veľký. Okrem veľkého vedca Dionýza Štura to bol botanik J.Ľ. Holuby, K. Brančík, a iní. Prvé ochranárske kroky spadajú do predmíchovskej republiky. Navrhovateľmi ochrany Súľovských skál boli J. Klika, D Andrjusov, R. Maximovič.

Počiatky Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Súľovské skaly, a jej ochrany siahajú do roku 1929.
S dnešnou výmerou 543,23 ha vlastného chráneného územia a 281,77 ha ochranného pásma bola vyhlásená v roku 1973.
Nachádza sa v orografickom celku Súľovské vrchy. Je charakteristická najväčším rozšírením reliktných borín na území CHKO Strážovské vrchy a výskytom pestrých teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov.
V povojnovom období vzhľadom na neujasnenú legislatívnu situáciu sa prírodná rezervácia Súľovské skaly značne poškodila neusmernenou, živelnou ťažbou vápencov priamo na území rezervácie nad obcou, ako aj v bezprostrednej blízkosti pri Jablonovom. Táto ťažba bola zastavená až v roku 1955.
 
V doline Čierny potok, bola v roku 2001 vyhlásená Prírodná pamiatka (PP) Súľovský hrádok s rozlohou 16,28 ha za účelom zabezpečenia prísnejšej ochrany niektorých vzácnych rastlinných druhov.

PP Hradok